Hrady a zámky
Devínsky hrad
Devínsky hrad patrí s Nitrianskym a Bratislavským hradom k najstarším historicky doloženým hradom na Slovensku. Pod názvom Dowina sa spomína vo Fuldských análoch 864. Nachádza sa na sútoku riek Dunaja a Moravy, miesto osídlené od praveku, súčasťou hraničného obranného systému Limes Romanus, dôležitá veľkomoravská obranná pevnosť, Rastislavovo kniežacie hradisko. V 13.-tom storočí postavili stredný a horný hrad, ďalšie úpravy vykonali v druhej polovici 16. storočia, v roku 1809 hrad zničili napoleonské vojská. Od 30-tych rokov 20. storočia sa tu realizuje archeologický výskum, v jednotlivých častiach hradu sú vyznačené pôdorysy objavených stavieb. V suteréne stredného hradu je výstavná miestnosť, súčasťou horného hradu sú čiastočne upravené jaskyne. Ako spomienka na historický výlet slovenskej mládeže na Devín, ktorú organizoval Ľudovít Štúr, je tu umiestnená pamätná tabuľa. V roku 1961 bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.
Bratislavský hrad
Na skalnom výbežku Malých Karpát, nad riekou Dunaj sa týči majestátny hrad, ktorý výrazne dotvára panorámu hlavného mesta Slovenska. Mohutná obdlžniková bloková stavba so štyrmi nárožnými vežami stojí na strategickom mieste osídlenom už v dobe keltskej a veľkomoravskej. V 9. storočí v miestach dnešného hradného areálu stála palácová stavba a bazilika. Architektúru hradu najviac poznačili dostavby a prestavby v období gotiky, renesancie a počas panovania Márie Terézie. Od polovice 16. storočia, kedy sa na 200 rokov stala Bratislava korunovačným mestom Uhorska, bol hrad sídlom panovníka, konali sa tu zasadnutia Uhorského snemu a v korunovačnej veži boli uložené korunovačné klenoty uhorských kráľov. Po presťahovaní kráľovského dvora do Viedne bol na hrade Generálny seminár, kde študovali mnohí významní vzdelanci tej doby. Neskôr hrad dostalo vojsko a v roku 1811 vyhorel. Rekonštrukcia sa uskutočnila až v šesťdesiatych rokoch tohoto storočia. Hrad s areálom bol vyhlásený v roku 1961 za Národnú kultúrnu pamiatku.
Nitriansky hrad
situovaný na skalnom brale mal vždy strategický význam, lebo bol prirodzenou pevnosťou nad meandrom rieky Nitra. Už v 13-tom storočí bol hrad tak dokonale opevnený, že vydržal útok Tatarov. Najstaršou zachovalou stavbou je románsky kostol sv. Emerama. Dominantou hradného areálu je katedraáa, biskupský palác a mohutné opevnenie s vystupujúcimi bastionmi. Jednotlivé objekty viackrát prestavali, sučasná podoba hradu je v zásade z konca 17. storočia, kedy hrad po protitureckých bojoch opevnili. Vzhľadom na svoje historické a architektonické hodnoty patrí areál hradu v Nitre medzi zakladné dokumenty dejín Slovenska. Dnes na hrade sidli biskupský úrad.
Hrad Strečno
Romantická zrúcanina hradu Strečno dominuje nad stuhou Váhu ako symbol feudálnej moci na strednom Považí. Aj keď je už tri storočia ruinou, jeho zachovalá architektúra je dokladom vývoja stredovekej pevnosti od obdobia gotiky po obdobie baroka. Dejiny hradu sa začali síce až v polovici 14. stor., ale prvé osídlenie je omnoho staršie – archeologické nálezy dokladajú osídlenie hradného kopca už od mladšej doby bronzovej. Výslovný písomný dôkaz o jestvovaní hradu pochádza až z roku 1384, keď sa spomína pod názvom „comitatus castri Strechyn“. Jeho pohnuté dejiny trvali do konca 17. storočia, keď ho na príkaz cisára Leopolda zbúrali. Za necelé štyri storočia sa tu vystriedalo viacero majiteľov, z ktorých treba spomenúť Pongrácovcov, Pavla Kinižiho, Kostkovcov, Deršfiovcov a Vešeléniovcov.
Hrad Banská Bystrica
Hrad vo významnom stredovekom banskom meste bol pôvodne umiestnený mimo stredoveký pôdorys mesta. Dnes sa však nachádza priamo v centre a ovplyvňuje vzhľad historického jadra. Jeho najstaršou stavbou je pôvodne neskoro-románsky kostol z 13.-teho storočia. Kostol má bohatú výzdobu a oltár sv. Barbory pravdepodobne od Majstra Pavla z Levoče. Dnešný vzhľad kostola je výsledkom stavebných úprav v 14.-tom a 15.-tom storočí a barokovej modernizácie po požiari v roku 1761. Kamenné opevnenie sa začalo budovať až v roku 1479 a jeho súčasťou je brána s barbakanom a kruhové bašty.
V areáli hradu je viacero objektov, najmä tzv. Matejov dom a mestská radnica postavená okolo roku 1500 a prestavaná v roku 1546. V objektoch hradu sú dnes umiestnené kultúrne zariadenia, v budove radnice má sídlo Štátna galéria.
Hrad Beckov
Beckovský hrad je jedným zo strážnych považských hradov. Spomína sa už na prelome 12.a13.-teho storočia v Anonymovej kronike, pričom existenciu potvrdil aj archeologický výzkum. Bol to kráľovský hrad, ktorý vládol pomerne rozsiahlemu panstvu. K jeho najslávnejším pánom patril Matúš Čák Trenčiansky(koniec 13.-teho storočia), za ktorého panovania prešiel hrad rozsiahlymi stavebnými úpravami. Hrad BeckovHrad Beckov. Ďalšími významnými panovníkmi boli Ctibor Ostoja zo Ctiboríc a jeho syn Ctibor II. Neskôr sa majitelia často striedali. Dokázal vzdorovať Tatárom i Turkom, ale v roku 1729 vyhorel a odvtedy leží v ruinách. Z hradu je nádherný výhľad na Považské podolie, svahy Bielych a Malých Karpát a na Považský Inovec. V 70.-tych rokoch 20.-teho storočia bol vykonaný historicko–archeologický výskum hradu. V roku 1996 boli ruiny hradu po rekonštrukcii spevnené a sprístupnené verejnosti.
Krásnohorské Podhradie – Hrad Krásna Hôrka
Hrad Krásna Horka je situovaný na osamelom homolovitom kopci a tvorí dominantu širokého okolia. Stavba hradu pochádza z prvej polovice 13. storočia, prešla niekoľkými úpravami a prestavbami a viackrát zmenila majiteľov. Od roku 1642 bola vo vlastníctve rodiny Andrássyovcov, ktorí tu v roku 1867 začali vytvárať rodové múzeum. V roku 1906 ho sprístupnili verejnosti. Posledná pamiatková obnova hradu bola dokončená roku 1992. Základom expozície je pôvodné bytové zariadenie hradu a zbierky rodového múzea. Hrad Krásna HôrkaMimoriadne zaujímavý je interiér hradnej kuchyne v dolnom hrade, zbierka zbraní a výzbroje zo 16. a 17. storočia a bývalá zasadacia sien župných kongregácií Gemera v strednom hrade. Z hradného zariadenia sa zachovali aj pece, vzácna je modrá renesančná ornamentálna pec zo Spiša. Veľké bronzové kanóny pred hradnou bránou patria do pôvodného inventáru hradu. Hrad má priamu väzbu na kaštieľ v Betliari.Hrad Krásna Hôrka Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou. Za obcou je architektonicky a umelecky cenné mauzóleum. Hrad spolu s mauzóleom patria k najnavštevovanejším objektom na Slovensku.
Levický hrad
Levický hrad bol postavený v druhej polovici 13.-teho storočia na skalnej vyvýšenine nad močaristým územím. Mal chrániť cestu do kláštornej pevnosti v Hronskom Beňadiku a do stredovekých banských miest. Hrad často menil majiteľov, ktorí ho viackrát prestavali. Jadro hradu tvoril gotický palác a opevnenie s kruhovou baštou. Po požiari v roku 1434 bol hrad znovu prestavaný. V 16.-tom storočí sa stal jednou z pätnástich pevností, ktoré mali zastaviť tureckú inváziu. V roku 1571 dal župan Tekovskej stolice postaviť na dolnom nádvorí pohodlný renesančný kaštieľ, kde dnes sídli Tekovské múzeum. V roku 1578 bol hrad natoľko dobre opevnený, že ho Turci márne obliehali. Dobyli ho až v roku 1663, pričom o rok boli porazení a hrad sa opäť dobre opevnil. Vnútorné budovy hradu zničili až v roku 1709 Rákocziho vojská pri bitke s cisárskymi. Eszterházyovci, ktorí ho poslední vlastnili v 18-tom storočí, ho využívali len ako sklady. V rámci pamiatkovej záchrany objektu boli v 70.-tych rokoch 20.-teho storočia zakonzervované ruiny hradu a opevnenia, pričom v dolnom (Dóboovskom) kaštieli sa umiestnilo Tekovské múzeum.
Oravský Podzámok – Oravský hrad
Zachovalý rozsiahly hrad sa týči na strmom vápencovom brale priamo nad obcou vo výške 112 m nad hladinou rieky Orava. Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou. Oravský hrad, kedysi sídlo Oravskej župy, vznikol v 13.-tom storočí na mieste staršieho osídlenia pochádzajúceho asi z rozhrania letopočtov. Prvá písomná historická zmienka pochádza z roku 1267, kedy bol kráľovským majetkom. Postupne menil majiteľov. O dnešný vzhľad sa postarali Thurzovci, ktorých stavebná obnova hrad zaradila medzi významné stavby renesančného obdobia. V roku 1800 hrad vyhorel a bol veľmi poškodený. Čoskoro však bolo postarané o jeho konzerváciu a obnovu, pričom Pálffyovci (poslední majitelia) sa pokúsili o čiastočnú romantickú úpravu. Posledná a najvýznamnejšia komplexná obnova hradu sa uskutočnila až v rokoch 1953 – 1968. Interiér budov sa zachoval z čias gotiky, renesancie a romantizmu. Najzachovalejší je interiér kaplnky so zariadením z roku 1752.
Smolenický Zámok
V 15. storočí vzrástol význam Smoleníc, lebo v obci bol vybudovaný hrad, ktorý sa stal centrom a sídlom smolenického panstva. Začiatkom 16. stor. získavajú Smolenice Országhovci. V roku 1777 preberá Ján Pálffy do zálohu smolenické panstvo. Pálffyovci neobývali Smolenický hrad, ktorý už za posledného Erdo dyovca – Krištofa III. upadal, lebo nebolo finančných prostriedkov na údržbu. Dielo skazy bolo dovŕšené v období napoleonských vojen, keď zhorela hlavná budova hradu aj s vežou. Smolenický ZámokTerajší Smolenický zámok sa začal budovať na začiatku 20. stor. majiteľ smolenického a dobrovodského panstva gróf Juraj Pálffy st. Prvé práce na hradbách zámku sa začali už v roku 1887 úpravou bášt. Bašty zo starého hradu zostali, iba sa nadstavili a zastrešili. Gróf Pálffy dal zámok postaviť vo vlastnej réžii podľa návrhu architekta Jozefa Huberta. Prvá svetová vojna bola príčinou prerušenia stavebných prác na zámku. Niektoré miestnosti boli len provizórne upravené a bol v nich umiestnený archív rodu Pálffyovcov. Až do skončenia druhej svetovej vojny sa na stavbe nepokračovalo. V roku 1945 sa majiteľom zámku stal štát, zámok prevzala SNR a zvolila si ho za svoje letné sídlo. Zámok bol dostavaný, zariadený a 26.6.1953 bol odovzdaný SAV, aby sa stal reprezentačným miestom pre stretnutia vedcov z celého sveta. Vo vnútri zámku sa nachádza niekoľko štýlovo upravených salónov a chodieb, ale nenachádza sa tu žiadne historicky cenné vybavenie.
Spišské Podhradie – Spišský hrad
Spišský hrad je najrozsiahlejším slovenským hradom, dominantou Spiša, harmonicky umiestnenou v krajine na travertínovom brale. Spomína sa ako župný hrad už v 12. storočí. V prvej polovici 13. storočia hradnú akropolu chránilo kamenné opevnenie, ktoré hrad ubránilo pred tatárskym vpádom v roku 1241. V areáli hradu v tom čase postavili románsky palác a obytnú vežu. Po polovici 13. storočia k nim pribudol prepoštský palác a dnes už neexistujúca románska kaplnka. V 14. stroročí rozšírili hrad o stredné nádvorie so vstupnou bránou a barbakánom. V polovici 15. storočia vybudovali rozsiahle dolné nádvorie, ktorého vznik sa viaže k pobytu vojsk Jána Jiskru z Brandýsa v službách kráľa Ladislava Pohrobka ( 1445 – 1457 ). Neskôr bol hrad vlasníctvom Thurzovcov, potom Zápoľských a po roku 1636 Csákyovcov, ktorí boli jeho poslednými vlastníkmi až do roku 1945. Pri požiari v roku 1780 hrad utrpel obrovské škody, nebol už obnovený a postupne pustol. Rozsiahle výskumy, konzervácia a vybudovanie expozície v posledných rokoch znamenali nové oživenie tejto významnej pamiatky a sprístupnenie celého areálu verejnosti. V roku 1993 hrad spolu s okolím ( Spišské Podhradie, Spišská Kapitula, kostol v Žehre ) zaradili do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva a dostal sa tak medzi viac ako 300 najvýznamnejších pamiatok sveta.
Bojnický zámok
V Bojniciach nájdete romantický zámok, s čiastočne ponechaným pôvodne gotickým a renesančným základom hradu. Je dobre viditeľný z veľkej časti horného Ponitria, leží na severnom okraji mestečka. Je to jeden z najnavštevovanejších a najkrajších zámkov na Slovensku. V priestoroch zámku sa konajú rozličné kultúrne a spoločenské podujatia: koncerty vážnej hudby v Huňadyho sále, predstavenia multimediálneho projektu Lux in tenebris na II. nádvorí, vystúpenia skupiny historického šermu, svadobné obrady v Zlatej sále. Bojnický zámok je miesom konania už tradičného festivalu duchov a strašidiel. Expozície prezentujú interiéry zámku dokumentujúce bývanie šľachty v uplynulých storočiach. Mimoriadne cenné je pôvodné zariadenie tzv. stredného hradu, na ktorého výzdobe sa podieľala firma Gebruder Colli z Insbrucku. Vzácne sú turecké tapety v Orientálnom salóne aj strop v Zlatej sále. Počas letnej turistickej sezóny Vás budú sprevádzať lektori v historických kostýmoch v našom i cudzích jazykoch. Tradičné inscenované podujatie s duchmi a strašidlami Bojnického zámku je venované tak domácim ako i zahraničným návštevníkom. Cez strach, smiech i slzy približuje návštevníkom históriu zámku a jeho obyvateľov.
