Jaskyne
Demänovská jaskyňa Slobody
Demänovská jaskyňa Slobody patrí do prvej desiatky najkrajších jaskýň v Európe a je najnavštevovanejšia na Slovensku. Nachádza sa v Demänovskej doline na severnej strane Nízkych Tatier, v Národnej prírodnej rezervácii Demänovská Dolina. Objavená bola v roku 1921, sprístupnená je od roku 1924. Podzemné priestory vytvorili ponorné vody riečky Demänovky a Zadnej vody v komplexe vápencových hornín. Má zaujímavý systém chodieb, podzemných siení a dómov, ako aj pestrú a bohatú kvapľovú výzdobu. Okrem stalagmitov, stalaktitov a veľkolepých kamenných vodopádov sa tu nachádzajú charakteristické, bohato zdobené malé jazierka s kvapľovými leknami na hladine, jaskynnými perlami a inými útvarmi na dne. Vedľa bielych kvapľov sa vyskytuju aj kvaple sfarbené do ružova až červena. Najnižšími časťami preteká podzemný tok Demänovky. Z celkovej dľžky 8400 m je sprístupnených 1800 m. Jaskyňa bola vyhlásená za Národnú prírodnú pamiatku.
Bystrianska jaskyňa
Bystrianska jaskyňa sa nachádza v Bystriansko – valaštianskom krase Horehronského podolia, na okraji obce Bystrá neďaleko južného úpätia Nízkych Tatier asi 5 km od mesta Brezno. Jakyňa je vytvorená v strednotriasových vápencoch ponornými vodami Bystrianky. Národná prírodná pamiatka pozostáva zo Starej a Novej jaskyne. Dosahuje dĺžku vyše 1000 m. Najpútavejšie sú tvary riečnej modelácie a sintrové záclony visiace z okraja sintrových kôr. O otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna. Do ďalších priestorov sa preniklo v roku 1923. Priepasť Peklo, ktorou sa neskôr zostúpilo do Novej jaskyne, sa objavila v roku 1926. Časť jaskyne sa sprístupnila v rokoch 1939 a 1940. V terajšom stave je sprístupnená od roku 1968 v dĺžke viac ako 500m. Od roku 1971 sa využíva na speleoterapiu. V jaskyni prezimuváva niekoľko druhov netopierov.
Belianska jaskyňa
Belianska jaskyňa sa nachádza vo východnej časti Národnej prírodnej rezervácie Belianske Tatry, na území Tatranského národného parku. Je vytvorená v strednotriasových vápencoch koróziou a eróziou vôd z topiaceho sa snehu a ľadu alebo silných zrážok. Upútajú najmä sintrové vodopády, pagodovité stalagmity i viaceré jazierka. Vstupné časti jaskyne poznali zlatokopi už v prvej polovici 18. storočia. Na dlhé roky však zostala utajená. Do jej priestorov sa preniklo opäť v roku 1881. Časť jaskyne bola sprístupnená už od roku 1882. Elektricky osvetlená je od roku 1896.V súčasnosti je sprístupnených vyše 1000 m.
Dobšinská ľadová jaskyňa
Dobšinská ľadová jaskyňa sa nachádza v Spišsko-gemerskom krase, v Národnej prírodnej rezervácii Stratená na území Národného parku Slovenský raj. Vytvorená je v strednotriasových vápencoch bývalým ponorným tokom Hnilca v troch vývojových úrovniach. Dosahuje dĺžku 1232 m. Ľadová výplň sa vyskytuje vo forme podlahového ľadu, ľadopádov, ľadových stalagmitov a stĺpov. Charakterom zaľadnenia patrí medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete, čo v Európe zvýrazňuje jej poloha mimo alpskej oblasti. V jaskyni sa zistilo 12 druhov netopierov. Otvor do jaskyne bol známy od nepamäti. Samotná jaskyňa sa objavila v roku 1870. Sprístupnila sa už v roku 1871. Od roku 1887 bola prvou elektricky osvetlenou jaskyňou vo vtedajšom Uhorsku. V súčasnosti je sprístupnených 475 m. K jaskyni vedie 470 m dlhý náučný chodník.
Važecká jaskyňa
Važecká jaskyňa bola v roku 1972 vyhlásená za chránený prírodný výtvor a nachádza sa na západnom okraji obce Važec v doline Bieleho Váhu v priestore nazývanom Pod vŕškami. Vytvorená je v modrosivých vápencoch stredného triasu. Podzemné priestory dekorujú najmä stalaktity, stalagmity a sintrové jazierka. Jaskyňa pozostáva z horizontálne sa tiahnúcich chodieb a siení vytvorených bočnou eróziou riečky Biely Váh. Vrchné nánosy tvoria vápencové a dolomitické štrky pokryté hlinou, v ktorých sa našli zvyšky kostí jaskynného medveďa. Jaskyňu bohato zdobia kvapľové útvary – čisto biele a stále živé stalaktity, stalagmity i stalagnáty, pozoruhodné sú aj Korálové jazierka a nástenné vodopády. Vstupná sieň bola tamojším obyvateľom dávno známa. Pokračovanie jaskynných priestorov objavené v roku 1922. Jaskyňu provizórne sprístupnili v roku 1928. Po rekonštrukcii v roku 1954 je sprístupnených 325 m.
Gombasecká jaskyňa
Gombasecká jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie jaskyne Národného parku Slovenský kras. Známa je najmä výskytom sintrových brčiek – tenkých trubicovitých stalaktitových útvarov. V rámci jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu je zaradená do svetového prírodného dedičstva.
Jasovská jaskyňa
Jasovská jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie jaskyne Národného parku Slovenský kras. Známa je výskytom bohatej kalcitovej sintrovej výplne, pozoruhodnými skalnými tvarmi a vývojom podzemných priestorov, širokým druhovým zastúpením netopierov, viacerými archeologickými nálezmi i zaujímavou históriou. V rámci jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu je zaradená do svetového prírodného dedičstva.
Jaskyňa Domica
Domica je najznámejšou a najdlhšou jaskyňou Národného parku Slovenský kras. Okrem významných geomorfologických hodnôt pozornosť púta najmä vzácnymi archeologickými nálezmi, bohatým výskytom sintrových štítov a bubnov, ako aj početným druhovým zastúpením netopierov. V rámci jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu je zaradená do svetového prírodného dedičstva.
