Kultúrne pamiatky
NÁRODNÉ DIVADLO V BRATISLAVE
Národné divadlo na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave postavili v r. 1886 v romantickom poňatí. Pred divadlom je Ganymedova fontána od V. Tilgnera z r. 1888. Dominantou námestia je socha slovenského básnika Pavla Országha Hviezdoslava. Historické jadro je mestskou pamiatkovou rezerváciou o rozlohe takmer 50 ha s vyše 350 chránenými objektami.
Mohyla na Bradle
bola postavená na počesť slovenského vlastenca, politika, vedca a generála francúzskej armády, Milana Rastislava Štefánika, ktorého tu po tragickom skone, pochovali. Jedno z vrcholných diel slovenskej architektúry postavili podľa projektu národného umelca Dušana Jurkoviča.
.jpg)
Roľnícky dom
Dom bol postavený v roku 1730. Dnes je chránenou kultúrnou pamiatkou. Pôvodne boli domy zhotovované z pletenice. Steny mali konštrukciu z drevených stĺpov, ktoré boli vypletené vŕbovým prútím. Pletivo sa obojstranne omazalo hlinou, ktorá sa miešala s plevami. Strecha bola z tŕstia. 
Maša Liptovský Hrádok
Historická expozícia baníctva a hutníctva Liptova (ťažba zlata na Magurke, Kriváni a v Bocianskej doline, nízkotatranské ložiská železa a ich využitie, akumulácie antimonitového zrudnenia v Dúbravskej a Kľačianskej doline, liptovské maše a hámre v 18. a 19. storočí) Odborný výklad k rozsiahlej dvojrozmernej materiálovej dokumentáci. Expozícia je umiestnená v pôvodnej budovách vážnice a klopačky, ktoré tvorili súčasť hrádockého železiarskeho podniku z konca 18. storočia.
Martin – Národný cintorín
Národný cintorín, národná kultúrna pamiatka, bol založený na začiatku 19.-teho storočia, ale celonárodný význam získal v 2. polovici 19.-teho storočia, v období, keď sa Martin stal neoficiálnym hlavným mestom Slovenska. Na cintoríne sú hroby a umelecky cenné náhrobné objekty vyše 300 významných osobností slovenského kultúrneho, vedeckého a národného života.
Horná Lehota – Pamätná izba Sama Chalupku
Pamätná izba Sama Chalupku bola zriadená v roku 1995 vďaka Nadácii Sama Chalupku a za odbornej pomoci Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici. Nachádza sa v budove bývalej evanjelickej školy blízko evanjelickej fary, rodného domu Sama Chalupku, kde je pamätná tabuľa a pomník Sama Chalupku z roku 1974 od akademického sochára Stanislava Bíroša. Samo Chalupka sa narodil 27.2.1812 v Hornej Lehote a zomrel 10.5.1883 v Hornej Lehote, kde je aj pochovaný.
Revúca – Prvé slovenské gymnázium
V roku 1862 bolo založené Slovenské ev. a v. gymnázium, ktoré poznáme pod názvom Prvé slovenské gymnázium. Gymnázium bolo prvou úplnou slovenskou strednou školou v celej predchádzajúcej histórii Slovákov, na ktorej sa vo všetkých predmetoch vyučovalo a od roku 1868 aj maturovalo v materinskom jazyku. Za podpory zbierok sa 1. mája 1871 začala výstavba novej dvojpodlažnej budovy, ktorá bola už 4. februára 1873 otvorená. Neprajníkom gymnázia sa po stupňujúcich útokoch a vyšetrovaniach podarilo docieliť jeho násilné zatvorenie a zhabanie majetku 20. augusta 1874. Pôvodná budova gymnázia s muzeálnou expozíciou a nová budova boli 31. augusta 1991 vyhlásené za národné kultúrne pamiatky.
Vlkolínec – Roľnícky dom
Objekt patrí do súboru zachovaných dvoj- a trojpriestorových zrubových domov, ktoré predstavujú typické stavby regionálnej architektúry v severnej časti stredného Slovenska. Roľnícky trojpriestorový zrubový dom č. 15 bol vybudovaný v roku 1886. Zachované pôvodné vnútorné členenie domu a zariadenie interiéru poskytuje obraz o spôsobe života obyvateľov domu i celej obce v prvých desaťročiach 20.-teho storočia. Obec Vlkolínec bola zaradená do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Rajecká Lesná – Slovenský Betlehem
Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej je najväčšia drevorezba na svete. Dielo vytvoril majster Jozef Pekara, ktorý začal na tomto diele robiť v roku 1980. Nádherná expozícia nezobrazuje iba Kristovo narodenie v meste Betlehem a jeho život, ale aj dejiny slovenského národa. Scéna Božieho narodenia sa nachádza uprostred diela a je začlenená do obce Rajecká Lesná. Okolo nej sú zastúpené všetky slovenské regióny svojimi najznámejšími miestami a pamiatkami. Hrady Devín, Bratislava, Trenčín, Orava, katedrály v Nitre, Trnave, Spišskej Kapitule, Košiciach a ďalšie. V pozadí sa týči Kriváň, jeden z tatranských štítov, ktorý je symbolom slovenskej krajiny. Celé dielo je 8,5 m dlhé, 2,5 m široké a 3 m vysoké. Spolu je tu rozmiestnených cca 300 postáv, z ktorých sa polovica pohybuje. Slávnostné verejné otvorenie sa uskutočnilo 26. novembra 1995, kedy bola sprístupnená prvá časť – oblasť Stredoslovenského kraja, pričom v nasledovných dvoch rokoch sa dielo skompletizovalo doplnením Západoslovenského a Východoslovenského kraja. Súčasťou budovy Slovenského Betlehemu je Galéria na prvom poschodí, kde sú vystavené drevorezby významných rajeckých rezbárov, ako Brieštenský, Veselý, Bača.