Slovenské zvyky a tradície
SLOVENSKÉ ZVYKY A TRADÍCIE
Slovensko je krajinou mimoriadne bohatou na ľudové zvyky a tradície, ktoré podmienili vývoj kultúrnych a folklórnych oblastí. Slovenské zvyky a tradície majú svoje špecifiká podľa jednotlivých oblastí, napriek tomu ich základ a podstata zostávajú totožné. Niektoré z nich sa zachovali dodnes. Ich dodržiavanie je oveľa väčšie na vidieku ako v mestách. Ľudové zvyky a tradície sú spojené s tradičnými etapami ľudského života a jeho bytia v jednotlivých obdobiach roka.
Ľudové obyčaje – sú súčasťou ľudovej duchovnej kultúry.
Rúškom tajomstva vianočných povier sú opradené zvyky počas Štedrej večere. Na štedrovečernom stole by sa mali prestierať taniere do párneho počtu. V prípade nepárneho počtu, by si pre posledného stolovníka prišla Smrť. Ľudia kedysi verili, že keď na Štedrý deň niečo požičajú, privolá im to biedu. A však nemali by sme odbiehať ani od štedrovečernej večere, aby si pre nás neprišla tiež kmotrička Smrť. Ďalším z rituálov je obviazovanie nitiek o nohy stola. Vtedy sa domu po celý rok vyhnú zlodeji. A aby sme boli bohatí, mali by sme si pod tanier položiť mincu alebo rybiu šupinu. Naopak, bieda hrozí, keď na Štedrý deň nikoho neobdarujú.
Slobodné dievčatá by mali dodržiavať tieto rituály: Počas prípravy večere by mali vyjsť z domu a určite strenú muža, ktorý im je súdený. Ďalším zvykom je dodržanie prísneho pôstu. Čím prísnejší pôst, tým skôr dostanú dobrého muža. Ak nevyjdú ani nieto rituály, do tretice je tu posledný: Šupka z jablka sa okrája a hodí sa za hlavu. Ktorému písmenku sa potom bude najviac podobať, to je začiatočné písmeno mena nastávajúceho muža. A odkiaľ by mal "milí" prísť? Ak zaklope dievča na dvere a ozve sa pes, z tej strany príde jej vysnívaný muž.
Rituál hľadania "dievčiny" máme aj pre mužov. Pokiaľ sa chce ženiť, stačí, ak zatrepe plotom v tichej krajine. Odkiaľ sa ozve akýkoľvek zvuk, odtiaľ príde jeho milá.
Na štedrovečernom stole u Slovákov nesmú chýbať oblátky, trubičky, med, cesnak a jablko. Jabĺčko sa zvykne rozkrojiť na polovičku. Ak sa objaví hviezdička, znamená to šťastie a zdravie. Pokiaľ sa objaví krížik, príde choroba alebo smrť. Pred hlavným jedlom nesmie chýbať polievka - rybacia, šošovicová, hrachová alebo kapustnica. Hlavným jedlom zvykne byť vo viacerých domácnostiach vyprážaný kapor s majonézovým šalátom a na záver dezert - opekance s makom (pupáky). Taktiež na Štedrý deň platí jedno dobré porekadlo: Kto sa celý deň až do východu prvej večernej hviezdy postí, zaručene zazrie na stene zlaté prasiatko.
Hromnice sa už oddávna chápali ako súčasť prechodu medzi zimou a jarou. Viazalo sa k nim veľa úkonov a čarovaní. Gazdinky sa šmýkali po ľade, sánkovali sa, či varili dlhé cestoviny. No zároveň platilo aj veľa zákazov. Bol to zákaz šitia, práce v hore. Hromnice boli dňom, ktorý sa využíval na predpovedanie počasia. Všetci sa báli teplých Hromníc, teplého februára. Hovorí o tom aj pranostika: “Raduj sa gazda, keď na Hromnice pre tuhu zimu musíš si obliecť dve kabanice – príde skorá jar.” Verilo sa, že teplé počasie na Hromnice signalizuje dlhu zimu, slabú úrodu, ba až hlad.
Gazdovia sa schádzali po domoch, pri poháriku, pri teplej peci. Ti najstarší spomínajú, že vtedy sa tu pilo “muchovuo”. Verilo sa, že kto si v tento deň nevypil, mali ho po celý rok muchy a ovady štípať. Pokiaľ chlapi pili Muchovuo, ženy sa poschádzali, kúpili si pálenku a pili “priatkouo”, pilo sa na zakončenie priadok. Na Hromnice kňazi svätili hromničné sviece, ktoré symbolizujú Krista. Ten je svetlom, ktoré svieti v tmách a ukazuje cestu za šťastím. Sviečky posvätené v tento deň boli účinné proti búrkam a bleskom, zapaľovali sa pri významných udalostiach, ako napr. na Štedrý deň, pri začiatku poľnohospodárskych prác a pod. S Hromnicami je spojených mnoho pranostík a porekadiel. Medzi tie najviac zaužívané patria nasledovné: Ak svieti slnko na Hromnice hojnosť žita a pšenice, Ak je na Hromnice mráz, bude ich ešte päťdesiat ráz, Keď sú na Hromnice snežné povetrice, objaví sa skoro usmievavé líce, Na Hromnice chumelice, nebýva už zimy více, Keď svetlo svieti na Hromničku, zbieraj slamu na chodníčku, Ak na Hromnice zo strechy tečie, zima sa dlho povlečie, ale ak je silný mráz, treba sa ponáhľať so zimnými prácami, lebo jar je predo dvermi alebo Radšej vidí bača na Hromnice vlka v košiari ako sedliaka v košeli.
K najbohatším, najzaujímavejším, ale aj najkomplikovanejším patria zvyky medzi Vianocami a Novým rokom. Sú spojené s vítaním znovu sa rodiaceho Slnka a boli tak hlboko zakorenené v tradícii európskych národov, že v štvrtom storočí nášho letopočtu presunula cirkev výročný deň narodenia Ježiša Krista na 25. december, ktorý bol dovtedy oslavovaný ako deň renesancie Slnka. S lnovrat v spojení s novým rokom bol z hľadiska duchovnej kultúry najvýznamnejším obdobím celého roka. Príkazy a zákazy, ktoré sa k nemu
viazali, boli síce iracionálne, no z praktického hľadiska pôsobili pozitívne. Verilo sa, že ak cez Vianoce visel v dome kožuch, bude hynúť dobytok, ak šaty, do roka zomrie ten, komu patria. Vianočné pečivo sa pieklo na Štedrý deň, muselo byť hotové do východu Slnka. V priebehu pečenia si gazdiná očistila ruky od cesta na dvore, aby sliepky dobre znášali. Ak rukou od cesta potrela tvár dospievajúcemu chlapcovi, ušetrila ho ešte na dlhý čas od holenia. Keď už boli chleby v peci, podskočila, aby boli pekne vysoké.
Podľa počasia na Štedrý deň ľudia hádali, aké hospodárenie ich čaká na budúci rok. Tmavé nebo veštilo tmavé - teda plné stodoly a veľa ovocia. Veľký, svetlý mesiac bol predzvesťou neúrody, veľa hviezd znamenalo veľa kureniec a hrozna, zatiahnutá obloha dobrú dojivosť kráv. Zlou predzvesťou bola hmla - ak bola na horách, malo zomrieť veľa starých ľudí, ak v dolinách, mali zomierať mladí. Najviac a najzáhadnejších povier sa viaže k štedrovečernej večeri, ktorá sa mohla začať, až keď vyšla prvá hviezda.
