Tatry
Tatry
Tatry sú krajinný celok Fatransko-tatranskej oblasti. Nachádzajú v severnej časti Slovenska na hranici s Poľskom, pričom väčšia časť - 3/4 územia Tatier ležia na Slovensku. Sú najvyšším pohorím celého karpatského oblúka s 25 štítmi vyššími než 2 500 m n. m. Ten ešte zvýrazňuje fakt, že sú po obvode lemované kotlinami. Reliéf Tatier je dielom vodných tokov a horských ľadovcov, ktoré rozčlenili pohorie na viacero rázcoch a rozoklaných chrbtov. Hlavný hrebeň Tatier má dĺžku 80 km a ťahá sa od Hutianskeho sedla na západe po Ždiarske sedlo na východe . Jeho najzápadnejším vrcholom je Sivý Vrch , najvýchodnejším Jahňací štít , z ktorého je vidieť až do Poľska, či panorámu Troch korún v Pieninách. Z hlavného tatranského hrebeňa vybiehajú rázsochy.
Rozdelenie
Tatry sa delia na 2 geomorfologické podcelky a následne tieto geomorfologické časti.
Na území Tatier ležia dva národné parky:
- Tatranský národný park (TANAP) v Slovenskej Republike
- Národný park Nízke Tatry (skr. NAPANT)
_____________________________________________________________________________________________________________________
Bielovodská dolina
Bielovodská dolina je jediná dolina Tatier alpského rázu. Je to najdlhšia dolina celých Tatier. Preteká ňou Biela voda. Vedie ňou modro značkovaný turistický chodník z Lysej Poľany cez Prielom (2 288 m n. m.) na Zbojnícku chatu a ďalej až do Tatranskej Lomnice, resp. do Starého Smokovca. Zo Zamrznutého kotla v hornej časti doliny sa ešte dá zeleno značkovaným chodníkom prejsť cez Poľský hrebeň (2 200 m n. m.) ku Sliezskemu domu vo Velickej doline a ďalej až do Tatranskej Polianky, resp. do Starého Smokovca. V hornej časti sa vetví na Litvorovú, Kačaciu, Ťažkú a Svišťovú dolinu.
Dolina siedmich prameňov
Dolina siedmich prameňov je najvýchodnejšou dolinou na južnej strane Tatier. Preteká ňou Čierna voda. V jej hornej časti je chata Plesnivec. Prechádza ňou žlto značkovaný chodník z Tatranskej Kotliny alebo Kežmarských Žľabov na chatu Plesnivec.
Javorová dolina
Javorová dolina sa nachádza v severnej časti Vysokých Tatier. Preteká ňou potok Javorinka. Vedie ňou zeleno značkovaný turistický chodník z Tatranskej Javoriny cez Sedielko (2 372 m n. m.) na Téryho chatu a ďalej až do Starého Smokovca.
Račková dolina
Račková dolina sa nachádza v Západných Tatrách. Preteká ňou potok Račková. Spolu s Jamnickou dolinou vytvárajú krátku Úzku dolinu. V doline ležia Nižné a Vyšné Račkovo pleso. Vedie ňou žlto značkovaný chodník z ústia Úzkej doliny až do Račkovho sedla.
Kamenistá dolina
Kamenistá dolina je dlhá dolina v Západných Tatrách. Preteká ňou Kamenistý potok. Prechádza cez ňu modro značkovaný chodník z Podbanského až do Pyšného sedla.
Dolina Kežmarskej Bielej vody
Dolina Kežmarskej Bielej vody je dolina na východnej strane Vysokých Tatier. Preteká ňou Kežmarská Biela voda. V hornej časti sa vetví na Dolinu Zeleného plesa, Dolinu Bielych plies a Predné Meďodoly. Vedie ňou žlto značkovaný chodník od zastávky SAD Biela Voda na Ceste Slobody ku Chate pri Zelenom plese a ďalej až na Jahňací štít (2 229 m n. m.).
_________________________________________________________________________________________________________________________
Gerlachovský štít
Gerlachovský štít (hovorovo Gerlach) je najvyšší vrch Tatier, Slovenska aj celých Karpát. Názov je odvodený od obce Gerlachov, nad ktorou je situovaný a patril i do jej chotára. Leží v juhovýchodnej rázsoche Zadného Gerlachu, od ktorého ho oddeľuje Gerlachovské sedlo. Z vrcholu pokračuje hrebeň na Kotlový štít, kde sa rozvetvuje a vytvára známy Gerlachovský kotol. Gerlachovský štít je pre svoju výšku, dostupnosť a krásnu horskú scenériu jedným z najnavštevovanejších vrcholov.
Lomnický štít
Lomnický štít je tretím najvyšším vrchom Tatier, Slovenska a celých Karpát.
Baranie rohy
Baranie rohy patria k najľahšie dostupným, hoci neznačeným štítom nad 2500 m, a preto sú hojne navštevované turistami aj skialpinistami. Normálny výstup vedie cez Baranie sedlo, na ktoré sa dá vystúpiť od Chaty pri Zelenom plese cez Veľkú Zmrzlú dolinu (reťaze), alebo od Téryho chaty cez Kotlinu piatich spišských plies, s horským vodcom.
Dračí štít
Dračí štít je súčasťou našej najkrajšej skupiny štítov, označovanej „Koruna Tatier“: Ťažký štít, dvojvrcholová Vysoká a Dračí štít. Nachádza sa v juhovýchodnom bočnom hrebeni, ktorý vybieha z Vysokej. Je medzi horolezcami obľúbený pre pevnú skalu a krásne výhľady.
Kriváň
Kriváň je vrch vo Vysokých Tatrách na Slovensku, prirodzená dominanta horného Liptova. Je to jeden z najvyšších vrchov Slovenska, meria 2 494,7 metrov. Od 19. storočia je neoficiálnym symbolom Slovenska. Štúrovci naň podnikli niekoľko výstupov. Medzi rokmi 1960 až 1990 bol zobrazený s vatrou aj na znaku Slovenska a na štátnom znaku Česko-Slovenska. Nahradil tak dočasne tradičný slovenský znak s trojvrším a krížom, ktorý sa používa už od čias Uhorska a je aj na znaku Maďarska. V roku 2005 bolo rozhodnuté, že bude zobrazený aj na slovenských eurominciach. Po Kriváni je pomenovaná aj planétka Kriváň.
__________________________________________________________________________________________________________________________
Vodopády Studeného potoka
Vodopády Studeného potoka sa nachádzajú na Studenom potoku pri vyústení Malej a Veľkej Studenej doliny. Tvorí ich Malý, Skrytý a Dlhý vodopád. Vedú k nim značkované chodníky z Tatranskej Lesnej, Tatranskej Lomnice a Starého Smokovca.
Obrovský vodopád
Obrovský vodopád sa nachádza v ústí Malej Studenej doliny v nadmorskej výške 1 330 m. n. m. Je vysoký približne 20 m. Bol vytvorený v rokline Malého Studeného potoka.
Vodopád Skok
Vodopád Skok je asi 30 m vysoký vodopád v Mlynickej doline. Jeden z najkrajších tatranských vodopádov, ktorého krása vynikne pri zvýšených prietokoch. Vodopád padá zo skalného prahu vo výške 1801 m n. m. Výstup okolo vodopádu je zaistený reťazami a vedie po klzkých žulových platniach. Sezónna uzávera je od 1. septembra do 15. júna.